Niekto dáva emócie na plátno, iní hrajú metal... No a ja fotím.

Autor: FMK UCM v Trnave | 5.2.2012 o 11:50 | (upravené 5.2.2012 o 13:30) Karma článku: 4,96 | Prečítané:  1325x

171 krajín, 112 000 snímkov, TOP 10 v kategórii „enhanced", jediný Slovák. To je bilancia aktuálneho ročníka súťaže Sony World Photography Awards. V desiatke najúspešnejších neprofesionálnych fotografov sa blysne meno študenta Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Antonios Vlachou je už len krôčik od finančnej odmeny, ale najmä od vystavovania svojho diela v londýnskej galérii Somerset House.

Jedna z desiatich najlepších s názvom Illusion in a hardworking countryJedna z desiatich najlepších s názvom Illusion in a hardworking countryAntonios Vlachou

 

1. Tento mimoriadny úspech predchádzalo istotne pár krokov. Z čoho všetkého pozostávalo prihlásenie na súťaž? Prihlasoval si sa na ňu sám?

Bolo prakticky potrebné, zhruba pred pol rokom, prihlásiť fotografie do vyhláseného deadline-u. Keď som sa o tom dozvedel, tak som sa zaregistroval na stránke WPO a prispel som jednou fotkou, ktorá onedlho dostala jeden "dislike". :)

 

2.  Pochádza táto už takmer víťazná fotografia zo série, ktorú si vytvoril špeciálne pre účely SWPA?

Nie celkom, fotím takéto šialenosti len tak zo zábavy. Táto bola skôr podmienená bakalárskou prácou a následnou výstavou, ktorú som vtedy ešte len plánoval zrealizovať. Pri všetkej počestnosti, víťaznou sa pravdepodobne nestane, ale je to pre mňa veľká inšpirácia najmä v období, kedy sa fotografii už tak intenzívne nestíham venovať.

 

3. Čo ju podľa Tvojho názoru odlíšilo od konkurencie a vynieslo do TOP 10?

Algoritmus náhodného výberu. Skutočne neviem... bolo tam vyše 50 000 fotiek, spraviť výber desiatich je pre mňa nepredstaviteľná úloha. Neverím, že bola lepšia ako ďalšie kvantum iných. Len nejako padla do výberu.

 

4. Podľa dostupných informácií si väčšina súťažiacich volila globálne témy - výbuch Fukušimy či európsku krízu aj s dôsledkami. Čo bolo Tvojím námetom?

Keď som fotil túto fotografiu, bol som ovplyvňovaný neschopnosťou politiky a absolútnym nonsense, ktoré sa deje na celom svete. Hrubá idea je pohľad na pracujúcich ľudí, ktorí akceptujú to, čo im médiá povedia.

 

5. Vo svojej tvorbe sa špecializuješ sa na surrealistické fotografie. Čím ťa fascinuje tento umelecký smer, ktorý ťaží z obrazotvornosti ovplyvnenej intuície, podvedomia či preludov natoľko, že ho vnášaš do svojej umeleckej tvorby?

Surrealizmus mám vštepený odmalička, pretože môj otec mal pár plagátov s Dalího a Magritovou tvorbou zavesených na stene. Vždy ma to fascinovalo, lebo to bolo snové a fantastické. Neskôr, keď som začínal fotiť krajinky a potom ľudí... mal som potrebu vyjadriť niečo iné. Niečo temnejšie. Vzhľadom k tomu, že kreslenie je umenie ktoré neovládam, vyjadrujem svoje pocity a myšlienky cez fotografiu. A keď ich chcem skutočne vyjadriť tak ako ich vidím... nafotím, čo potrebujem a otvorím program na editovanie fotografií, kde spájam fotky do obrazu, ktorý mám v hlave.

 

6. Sú tieto diela náročnejšie na vyhotovenie, než dokumentárna či, povedzme, portrétna fotografia?

Každé odvetvie fotky nesie určitú dávku náročnosti a každé je náročné v niečom inom. Dokumentarista pracuje na mieste a záber musí vystihnúť v tom danom momente, keď bude najlepší. Musí vedieť odhadnúť všetky podmienky priamo na mieste. Inscenovaná fotografia je zas náročná na prípravu a samotný nápad. Neporovnával by som mieru náročnosti. Myslím, že sa to porovnať nedá.

 

7. Námetmi sú tvoje vlastné sny, alebo (ako u pravého surrealistu) magické umenie, detské výtvarné prejavy či výtvory duševne chorých? Alebo sú Tvojím inšpiračným zdrojom velikáni nadrealizmu 20.storočia, prípadne múza?

Inšpirácia je vždy zrodená niečím iným. Samozrejme, že idoly ako Dalí, či Elton Fernandes sú istým zdrojom inšpirácie, no najväčšia inšpirácia sú pocity a ľudia naokolo. Prežívanie skutočností, ktoré v nás zanechávajú emócie. Tie treba sem - tam ventilovať. Niekto ich dáva na plátno, iní hrajú metal... No a ja fotím.

 

8. Surrealizmus nie je len smer v umení, ale aj životný štýl. Považuješ sa za novodobého surrealistu i v bežnom živote - venuješ sa ezoterickým výskumom (podobne ako slávni básnici a výtvarníci tohto hnutia, ktorí sa považovali za pokračovateľov stredovekých alchymistov, hľadajúcich „kameň mudrcov") alebo vyznávaš fetišizmus vecí, vedúci často až k sakralizácii predmetu či výtvoru, čo je tiež príznačné pre surrealistov?

Zabíjam rituálne muchy na priváte a kŕmim svojho čierneho kocúra. Kečupom si maľujem pentagramy na zem a pri sviečkach... Nie... Prepáčte, vymýšľam si. Jediné, čo robím, je to, že sledujem ľudí, počúvam, ale aj rozprávam, a v tom príde flash. Ten flash zaznačím na zdrap papiera a fotím. Káva, cigareta, vonná tyčinka a hudba je môj relax.

 

9. Okrem svojho umeleckého „ja" sa venuješ i štúdiu na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Do akej miery prispela fakulta k rozvoju Tvojho potenciálu?

Veľmi. Spoznal som tu obrovské množstvo ľudí, či už z radov pedagógov alebo študentov. Veľa som sa naučil, či už praktických vecí alebo teoretických. Človek sa formuje podľa svojho prostredia a ja som si vybral výborné prostredie. Nechcem menovať konkrétne osoby, tí ľudia, ktorí ma posunuli o tom vedia. Okrem iného sa mi páči prístup ľudí na fakulte, ktorí ma vždy podporili a nezmietli veci zo stola.

10. Okrem fotografovania poľahky zvládaš i improvizačné predstavenia a herecké etudy v kinematografických dielach našich študentov. Aké ďalšie talenty v Tebe ešte môžeme nájsť?

Talenty? Asi žiadne. Ja som ten typ človeka, ktorý robí to čo ho baví a čo chce robiť. A keď sa zanietim, naučím sa to. Mal som kapelu a pár projektov, kde som hral na gitaru. Chytil som pár krát do ruky kameru a režíroval som pár študentských filmov. Divadlo je moja vášeň od malička. Vyskúšal som si toho viac. A ku každej činnosti sa rád vraciam. Je dobré striedať to, lebo sa Vám potom nestane, že už neviete čo ďalej.

 

11. Aktuálny triumf nadväzuje na ešte stále doznievajúci úspech kalendára FMK, ktorý si za pomoci pedagógov štylizovaných do rolí filmových hrdinov vyhotovil pre dobrú vec. Na čom momentálne pracuješ, plánuješ i ďalšie takéto projekty?

Pracujem teraz na veľa veciach. Čo sa však týka tých umeleckejších, robím videoklip kapelke Tučnolist a pripravujem jeden veľký projekt spolu s mojimi tromi blízkymi kamarátmi. Nechcem veľmi prezrádzať, o čo ide, pretože projekt je v plienkach, ale cítim, že už sa prestáva „pocikávať". Takže sme na dobrej ceste. Rád by som zrealizoval ešte výstavu My little surreal w?rld v iných mestách a pripravil dve nové série fotografií, uvidíme čo z toho stihneme.

 

12. Slávnostné odovzdávanie cien SWPA sa uskutoční 26. apríla 2012 v Londýne. Chystáš sa tam? A čo plánuješ s 5000-dolárovou výhrou?

Veľmi rád by som tam išiel. Je to vec, na ktorú by som asi nezabudol pokiaľ nedostanem toho Nemca... ako sa to... Alzheimer. Samozrejme, že si budem najskôr musieť vybaviť povolenie od pani dekanky. No a s výhrou nepočítam. Idem tam s tým, že uvidím iný svet a možno spoznám pár zaujímavých ľudí.

 

13. Jeden z desiatich najlepších fotografov v amatérskej sekcii SWPA - dosiahol si úspech, o ktorom snívajú takmer všetci neprofesionáli v Tvojej branži. Čo bude Tvojou ďalšou métou a aké sú tvoje profesné ambície do budúcnosti?

Ono je problém asi v tom, že ja si to stále nejako neuvedomujem. Ja som pravdupovediac ani netušil, že ma niečo také môže dostihnúť. Plánujem pokračovať v tom, čo robím rád. Live to play life.

--------------------------------------------------

Antonios Vlachou sa narodil 9. novembra 1988 v Grécku, od piatich rokov je jeho domovom Liptovský Mikuláš. Už tretí rok študuje na Fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave, kde od septembra 2011 súčasne pôsobí aj ako zástupca vedúceho Kabinetu filmovej tvorby a AV dokumentaristiky. Svoje herecké nadanie prejavil v seriáli Prvé oddelenie, v divadle Jána Palárika účinkoval v hre Terryho Pratchetta Súdne sestry, schopnosť improvizovať v predstavení Improliga či Showshowichka. Originálne diela nevznikajú len ak stojí pred objektívom, ale aj za ním - jeho psychologické drámy obehli domáce i zahraničné festivaly v Grécku a Poľsku, filmom 12 rounds sa prezentoval na festivaloch Áčko, českom Zlatý voči, dokonca na Art Film Feste v Trenčianskych Tepliciach. Jeho originálne fotografie obohatili v priebehu roka 2011 kolektívne exhibície Falzifikáty, FreeDom, TREK ART, FotoFrejm 2, najväčším úspechom je však bola nesporne vlastná výstava pod názvom My little surreal w?rld.

 

Mária Majirošová, 2. ročník magisterského štúdia, Masmediálna komunikácia, FMK UCM

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?