M. Homolová: Lekári mi radili skončiť s gymnastikou

Autor: FMK UCM v Trnave | 12.1.2012 o 22:15 | (upravené 12.1.2012 o 22:21) Karma článku: 5,60 | Prečítané:  1374x

Majku Homolovú (24) v škole vídať málokedy. Dalo by sa povedať, že takmer vôbec. Táto sympatická, svetlovlasá slečna však školskú dochádzku nezanedbáva z lenivosti. Ľudia, ktorí ju poznajú vedia, že sa práve pripravuje na predkvalifikáciu na Olympijské hry. Reprezentovať nás bude v pôvabnej disciplíne, v ženskej športovej gymnastike.

 

V polovici októbra sa v japonskom Tokiu konali Majstrovstvá sveta v športovej gymnastike mužov a žien. Mal tu zastúpenie aj klub športovej gymnastiky Detva, v  ktorom trénuje takisto i Majka. Na tomto podujatí skončila na 93. mieste z 258 gymnastiek, čo jej zaručilo postup do januárovej predolympijskej kvalifikácie v Londýne. A zatiaľ čo väčšina ľudí strávi sviatky oddychovaním, jej voľné chvíle vyplní  tvrdý tréning.

Ak nie gymnastika tak novinárstvo

Majka pochádza z Kováčovej. Takmer každý deň cestuje autobusom do Detvy, kde trénuje.„Vstávam o 6-tej, o 7:30 mám prvú fázu tréningu, ktorá trvá dve hodiny. Nasleduje oddychová fáza do 14-tej, po ktorej mi začína druhá tréningová jednotka, ktorá končí vo večerných hodinách. A tak stále dokola...," hovorí. Na otázku či jej nechýba ten ,,pravý,, študentský, bezproblémový život, na naše prekvapenie bez premýšľania pokrúti hlavou. ,, Nie, nie som príliš diskotékový typ. Čo mi však chýba väčšmi sú moji spolužiaci a celkovo škola. Som asi jedinou študentkou, ktorá by chcela chodiť do školy častejšie," smeje sa. Momentálne však školu stíha len vďaka prispôsobenému študijnému plánu a výnimke z vyučovania. Mária študuje na Univerzite sv. Cyrila Metoda v Trnave odbor masmediálna komunikácia. Keďže si uvedomuje, že gymnastike by sa asi nemohla venovať po celý život, necháva si tak otvorené zadné dvierka. Jej vysnívaná profesia, je však taktiež spojená so športom. ,,Chcela by som byť redaktorkou. Bavilo by ma cestovať na významné športové podujatia a poskytovať informácie  o našich, či zahraničných športovcoch, ".

Pamätá si, ako ju ako 6-ročnú na prvý tréning priviedla mama. Tá už pre dlho pre tým rozprávala svojej kamarátke, rozhodkyni v športovej gymnastike, o vyčíňaní svojej neposednej dcéry. Od malička mala Mária veľa energie. A tak si ju radšej vybíjala v telocvični. Prvých jedenásť rokov ju trénovali Naďa a Mykolaj Gavriščuk, teraz ju vedie trénerka Katarína Krekáňová. ,,Posledných 5 rokov som sa vďaka nej veľmi zlepšila, najmä čo sa týka technickej stránky cvičenia".

Mohla skončiť na vozíčku

Vďaka gymnastike obehla takmer celú Európu, videla Ameriku, Čínu a naposledy aj Japonsko. ,,Najväčším prekvapením bola pre mňa Čína. Myslím si, že Shenzhen je jedno z najkrajších miest sveta a rada by sa tam ešte aspoň raz vrátila. Veľmi milo ma prekvapila úcta a pokora každého Číňana, ktorého sme stretli. Na druhú stranu od Tokia som očakávala oveľa viac. Na mňa táto metropola pôsobila veľmi chladne. Ľudia boli akýsi odmeraní, chladní...takí nedostupní,". Ihneď však dodáva, že atmosféra na Majstrovstvách sveta však bola výborná i vybavenie tréningových hál  na veľmi vysokej úrovni. Do konca tohto roka ju čakajú ešte 4 súťaže a jedno regeneračno - kondičné sústredenie. Začiatkom januára odlieta na poslednú časť kvalifikácie na OH 2012. Ako sama hovorí, práve účasť na Olympijských hrách je jej športovým cieľom a zároveň najväčším snom. Každý jeden úspech je však pre ňu veľmi cenný, keďže vie, že je za ním nespočetne veľa hodín tvrdého tréningu, odriekania a sebazapierania. V jej športovej kariére zažila i kritické momenty. Mala roztrhnutú achillovú šľachu na ľavej nohe, špirálovú zlomeninu záprstných kostí, no najvážnejšie bolo zranenie krížových stavcov. ,,Bolo to so mnou dosť zlé. Doktori mi povedali, že ak budem v gymnastike pokračovať, môžem zostať na invalidnom vozíku. Rodičia mi dokonca už ponúkali náhradný šport a chceli ma dať na plávanie. Možno som vtedy veľmi riskovala, no cvičenia gymnastiky som sa vzdať nechcela ". Ešte stále sa bolesti chrbta objavujú. Už však nie sú také intenzívne a v čase, keď ju trápia najväčšmi jednoducho zvoľní v cvičení. No nemôže si to dovoliť na príliš dlho. Stále sa totiž učí nové prvky, ktoré postupne zaraďuje do zostáv. ,,V gymnastike je to tak, že v čase keď chodievam na preteky, tak nové prvky väčšinou necvičíme. Na ne je vyhradení čas v prechodnom období. Možno by ste sa čudovali, ale naučenie nového prvku mi ide oveľa jednoduchšie a rýchlejšie ako jeho následné zaradenie do celej zostavy, ".

Majka je skromná a veľmi príjemná. Celkom obyčajné dievča. .,, Aj keď to tak možno nevyzerá milujem varenie a často pomáham aj mame pri pečení, " prezrádza. Okrem gymnastiky vo svojom voľnom čase rada pláva, lyžuje a jazdí na kolieskových korčuliach. Najradšej však cestuje a spoznáva nových ľudí. A o to núdzu nemá, keďže často chodieva na súťaže do rôznych krajín. „Mojou najväčšou oporou je rodina a blízki kamaráti. Viem, že to znie ako klišé, ale bez nich by som toho nedosiahla tak veľa, ". A keď sa jej opýtame, kde sa vidí napríklad tak o päť rokov. Dlho premýšľa. ,, Ťažká otáka. Netrúfam si odpovedať, no dúfam však, že bude zo mňa mamina."

Lucia Valuchová, 2.ročník magisterského štúdia, Masmediálna komunikácia, FMK UCM

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?