L. Kobela: Lóve je film od mladých, o mladých a pre mladých

Autor: FMK UCM v Trnave | 6.12.2011 o 16:53 | Karma článku: 4,23 | Prečítané:  1339x

Na strednej škole sa venoval animovanej tvorbe, vysokoškolský titul má z Fakulty masme-diálnej komunikácie. Hoci celý život študoval niečo celkom iné a v hudbe bol samouk, veľmi rýchlo sa mu v tomto smere podarilo uspieť. Reč je o Lukášovi Kobelovi, ktorý je autorom hudobného soundtracku k novému slovenskému filmu Lóve.

 

1, Čo by si podľa teba mal nezainteresovaný človek predstaviť pod tým: robiť hudbu pre film?

Vo väčšine prípadov sa hudba začína komponovať až v postprodukčnej fáze, kedy má skladateľ možnosť vidieť aspoň hrubý zostrih filmu. My sme však s režisérom nechceli čakať na poslednú chvíľu, a tak som začal komponovať prvé hudobné motívy ešte pred tým, ako sa film vôbec začal nakrúcať. Niektoré scény tak mohli byť priamo ovplyvnené hudbou. Po prečítaní si scenára, som sa s režisérom niekoľkokrát stretol, aby sme si ujasnili naše predstavy. Bolo fajn, že mi nechával tvorivú slobodu. Pri hudbe k filmu Lóve sme vychádzali z konceptu 3 hudobných elementov, odzrkadľujúcich 3 hlavné postavy a ich charaktery. Na dvoch pomyselných protipóloch  tak stojí elektrická gitara a klavír. Medzi nimi sa postupom deja vyvíjalo violončelo od svojej drsnejšej podoby až ku lyrickej.

2, Ako dlho teda trval celý proces až po výsledný soundtrack?

Celý proces tvorby trval asi 6 mesiacov. Dopracovanie sa k definitívnej podobe jednotlivých hudobných motívov trvalo z celého procesu asi najdlhšie. Následne bolo potrebné rozpracovať ich do dlhších úsekov, vhodných pre konkrétnu scénu. Keďže film bol v tom čase stále vo fáze nakrúcania, nebolo zrejmé, akú finálnu dĺžku budú mať jednotlivé scény, a tak som sa riadil iba hrubým odhadom. Keď sa film začal strihať, museli sa do hudby robiť nemalé zásahy. Je jednoduché vystrihnúť z obrazu pár sekúnd, ale hudba sa riadi istým logickým poriadkom a nemožno ju hocikde ukončiť či nadpojiť. Celú situáciu mierne sťažovalo to, že strih sa dokončoval v Prahe, kým hudba v Bratislave. Nakoniec sme sa však dopracovali k finálnej podobe. Hudbu som neskôr prepísal do nôt. Nasledovala komunikácia s producentom, kontraktorom, dirigentom a zvukárom ohľadom počtu hudobníkov, dodania partitúry a ostatných vecí, až sme sa nakoniec všetci stretli v Prahe v štúdiu ČT, kde som zažil zatiaľ asi ten najkrajší pocit. Sledoval som orchester, ako hrá mnou zloženú hudbu.

3, Kedy si sa o hudbu začal zaujímať bližšie?

K hudbe som sa dostal nejako prirodzene asi vo veku 11 rokov, kedy som sa prihlásil na hodiny klavíra. Pamätám si, že už vtedy ma bavilo vymýšľať vlastné hudobné úryvky. Ten som však po pár rokoch nechal. Neskôr som našiel doma maminu starú gitaru a skúšal som....Keď mi rodičia kúpili novú, pustil som sa i do spevu. Pár rokov ako samouk, až som usúdil, že bez hodín spevu to nepôjde a prihlásil som sa k učiteľke spevu Darine Tóthovej, ktorá ma nasmerovala na správnu cestu.

4, A kedy sa tvoje hranie a spievanie, premenilo skôr na hudobné komponovanie ?

To bolo v čase som už študoval na Fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave. Krátko pred bakalárskymi štátnicami som doslova prepadol filmovej orchestrálnej hudbe a začal som skladať svoje vlastné skladby. Bohužiaľ som si musel nechať zájsť chuť a venovať sa učeniu. Akonáhle bol titul „doma", pokračoval som v komponovaní, ktoré ma sprevádzalo celým magisterským stupňom. V tom čase som už mal za sebou niekoľko menších hudobných projektov, a tiež celovečerný film.

5, Prečo si teda zotrval v obore masmediálnej komunikácie a nešiel si niekam, kde si sa mohol ďalej rozvíjať práve v hudobnom smere?

V prvom ročníku na vysokej by som na podobnú otázku odpovedal: „Preto, lebo tu nie je matematika a blízko školy je lacná posilňovňa." (úsmev). Dôvodov ale bolo samozrejme viac. Fakulta masmediálnej komunikácie mi ponúkala širšie spektrum nie len umeleckých predmetov, ale aj takých, ktorým na umelecky orientovanej strednej škole, akú som pred tým navštevoval, nebola prikladaná dôležitosť. Prešiel som si predmetmi od Dejín filmu, cez žurnalistiku, až po právo či marketing. Bolo teda na mne, akým smerom sa budem ďalej uberať. A ja som si nakoniec aj tak vybral hudbu.

6, Pomerne rýchlo si sa vypracoval. Stačili dva-tri roky a máš za sebou skladanie hudby pre celovečerný film Lóve. Ako si sa k nemu dostal?

S režisérom filmu Jakubom Kronerom sme spolu študovali animáciu na strednej škole. Keďže vedel, že som sa neskôr začal uberať hudobným smerom, poprosil ma o spoluprácu pri jeho krátkometrážnom filme. Spolupráca sa osvedčila, a tak mi pol roka na to zveril aj svoj celovečerný film Lóve. Tým, že som dovtedy nemal s podobne veľkým projektom skúsenosť, to bol z jeho strany značný risk. Avšak na filme sa podieľali viacerí mladí a menej skúsení tvorcovia, a práve to je na ňom podľa mňa vzácne. Film od mladých, o mladých, pre mladých.

7, Prečo sa ho oplatí vidieť?

Práve preto, aby podporili novú, začínajúcu generáciu tvorcov, ktorá do tohto filmu dala všetko. Pri filme Lóve sa dá zasmiať, zamyslieť a možno aj zaľúbiť (úsmev). Nesnaží sa odpovedať na hlboké filozofické otázky, ale veľmi prístupným podaním prezentuje štúdiu charakterov a ich vývoja v dôsledku náhodných okolností.

8, Čo ti práca na hud. zložke tohto filmu dala (možno vzala)?

Prácou na filme Lóve som si nečakane skoro splnil obrovský sen. Vyskúšal som si, ako reagujem pri časovom nátlaku a veľkej zodpovednosti a uistil sa, že to zvládam a chcem sa tomu venovať aj naďalej. Vzala mi 7 kíl váhy a všetok voľný čas. Ale to nie je v porovnaní s pozitívami také dôležité. Je však vtipné, keď ste niekoľko týždňov zavretí doma so slúchadlami na ušiach, a potom vás niekto vytiahne von a zistíte, že ľudia už po vonku nechodia v krátkych tričkách a zdá sa, že je november. Musím sa teda naučiť kombinovať prácu s inými činnosťami, lebo pri mojej extrémistickej povahe by som sa za chvíľu zbláznil (úsmev).

9, Aké projekty máš už za sebou a na čom pracuješ momentálne?

Skomponoval som hudbu k študentskému krátkometrážnemu filmu Perdition pre Los Angeles Film School a k projektu Hockey Heroes of Slovakia. Hudobne som tiež spolupracoval s herečkou Zitou Furkovou na CD s básňami pre deti. Momentálne sa však pripravujem na štúdium skladby na Konzervatóriu v Bratislave a popri tom sa venujem menším hudobným projektom. Zatiaľ čakám na podobne atraktívnu ponuku, či už z oblasti filmu, divadla alebo reklamy.

10, Baví ťa i niečo iné okrem hudby?

Od malička som sa venoval rôznym činnostiam, ktoré väčšinou mali niečo dočinenia s umením. Aj vďaka strednej škole ovládam kresbu, 2D a 3D grafiku či animáciu. Na vysokej škole som sa istý čas venoval fotografii. Hudba ale u mňa po rokoch zvíťazila a teším sa z toho. Nedá sa robiť všetko.

11, A čo tvoje sny. Čo by si chcel dosiahnuť v profesijnej a takisto i v súkromnej oblasti?

Plánujem na sebe tvrdo pracovať a pokračovať v tom, čo som filmom Lóve rozbehol. Chcel by som si okrem filmovej hudby vyskúšať aj divadelnú či klasickú hudbu. Láka ma tiež práca v zahraničí a hon za mojim najväčším snom. Ten je však zatiaľ ešte tajný...

 

Lucia Valuchová, 2.ročník magisterského štúdia, Masmediálna komunikácia, FMK UCM

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?